Dýchacia sústava
Dýchacia sústava
Z funkčného hľadiska možno dýchaciu sústavu rozdeliť na dve časti:
1) dýchacia rúra - privádza z nosa a úst kyslík do pľúc
2) pľúca (pulmo) - dochádza v nich k výmene dýchacích plynov
Dýchanie sa skladá z 2 dejov - nádych – inspírium
- výdych - expírium
Dýchacia rúra
Dýchacia rúra má vo všetkých oddieloch rovnaký výstavbový plán. Jej základ tvorí chrupavkový skelet, ktorý zabraňuje zúženiu dýchacích ciest. Na chrupavkovitom základe je uložené podsliznicové väzivo, ktoré obsahuje uzlíky miazgových buniek a je silne prekrvené. Vnútorný povrch dýchacej rúry vystiela sliznica mukóza pokrytá riasinkovým epitelom. Sliznica tvorí značné množstvo hlienu zachytávajúceho nečistoty vdychovaného vzduchu.
Dýchaciu rúru tvorí:
· nosová dutina (cavum nasi)
· nosohltan (nasopharynx)
· hrtan (larynx)
· priedušnica (trachea)
Nosová dutina – vstupná brána dýchacieho ústrojenstva
Nosová dutina (cavum nasi) je nosovou priehradkou (septom) rozdelená na dve polovice. Základ septa tvorí vomer. Zo septa vyčnievajú 3 kostené výrastky mušle – conchy. Vchod do nosovej dutiny meatus nasi je krytý krídlami nosa ala nasi. Tvrdý základ nosa tvorí os nasale a cartilago nasi (chrupka).
Nosová dutina je spojená s prínosovými dutinami – sinus paranasales - umiestnenými v čelovej, čuchovej, hornej čeľusti a klinovej kosti (rezonančné priestory pre tvorbu hlasu).
Dutinu nosa vystiela sliznica, ktorá obsahuje veľa hlienových žliazok. V hornej časti nosovej dutiny je čuchové pole, ktoré tvoria čuchové bunky. Vzduch sa prechodom cez nosovú dutinu prehrieva, zvlhčuje a zbavuje prachu.
Funkcia:
1. Vzduch sa zbavuje prachu riasinkový epitel
2. Zvlhčuje vzduch
3. Vzduch sa prehrieva na prekrvenej sliznici
4. Orgán čuchu
5. Orgán dýchacieho ústrojenstva
Nosohltan
Nosohltan (nasopharynx) je horný oddiel hltana, do ktorého ústia choány nosovej dutiny. Z oboch strán ústi do nosohltana Eustachova trubica, ktorá ho spája s dutinou stredného ucha. Pri vyústeniach Eustachových trubíc sú uložené nosohltanové mandle tonsila pharyngea tvorené z miazgového tkaniva.
Hrtan
Hrtan (larynx) je asi 6 cm dlhý, rúrovitý. Tvorí ho súbor hrtanových chrupaviek (štítna (č.7), prstienková (č.5), hlasivkové chrupavky (č.3)). Od hltana je hrtan oddelený hrtanovou príchlopkou (č.2) (epiglotis), čo je chrupavka, ktorá sa pri prehĺtaní preklápa cez vchod do hrtanu a zabraňuje vniknutiu potravy alebo tekutín do ďalších častí dýchacej sústavy.
Hrtanová dutina je v strede zúžená (v priereze má tvar presýpacích hodín). V zúženej časti sú napnuté hlasivkové väzy – ligamentum vocale. Ich rozochvením vydychovaným vzduchom vzniká základný tón hlasu. Jeho výška závisí od rýchlosti prúdiaceho vzduchu a napätia väzov. Tento základný tón sa zosilňuje v rezonančných dutinách (hrtan, ústna dutina) a pomocou jazyka, zubov a pier vzniká artikulovaná reč.
Priedušnica
Priedušnica (trachea) nadväzuje na prstienkovitú chrupavku hrtana a je uložená pred pažerákom. Je asi 12 cm dlhá, asi 1,5 cm široká a tvorí ju 15-20 podkovovitých chrupaviek. Po jej oboch stranách sú laloky štítnej žľazy. Vo výške 4.-5. hrudníkového stavca sa rozdeľuje v bifurcatio tracheae na priedušky (bronchy), ktoré vstupujú do pľúc. Tu sa mnohonásobne vetvia na priedušničky bronchioly a tvoria bronchiálny strom. Vnútro trachey je pokryté sliznicou, ktorá vylučuje hlien a ten v podobe spúta vykašliavame.
Pľúca - pulmones
Pľúca (pulmo) sú špongiovitý, párový orgán tvorený z pravých a ľavých pľúc. Medzi nimi je medzipľúcie - mediastínum, priestor, v ktorom je uložené srdce, thymus, cievy, nervy, bronchy, trachea, hrudníkový miazgovod. Horná časť pľúc - pľúcne hroty, siaha až nad okraj kľúčnych kostí a dolná časť - báza pľúc, nasadá na bránicu. Pľúca sú hlbokými zárezmi rozdelené na pľúcne laloky - lubus, pravé pľúca na tri a ľavé na dva laloky. Povrch pľúc pokrýva blana – popľúcnica – pleura visceralis a pohrudnica- pleura parietalis. Medzi nimi sa nachádza pleurálna dutina s negatívnym nasávacím tlakom.
Priedušky sa po vstupe do pľúc vetvia na stále jemnejšie vetvy. Bronchy s priemerom asi 1 mm sa nazývajú priedušničky (bronchioly). V ich stenách sa už nenachádza chrupavka. Priedušničky sú zakončené polguľovitými vačkami - pľúcnymi mechúrikmi (alveoly). Ich stenu tvoria väzivové vlákna, medzi ktorými je spleť krvných vlásočníc. Dutinu alveoly vystiela vrstva respiračného epitelu. Tu dochádza k výmene dýchacích plynov medzi krvou a pľúcami. Pľúcna hmota je pľúcny parenchým. Miesto, v ktorom vstupujú do pľúc bronchy a cievy sa vola pľúcny hilus.
Mechanizmus dýchania
Dýchanie delíme na štyri čiastkové procesy:
1. vonkajšie dýchanie -ventilácia - výmena dýchacích plynov medzi vonkajším prostredím a pľúcami
2. respirácia – výmena krvných plynov medzi alveolárnym vzduchom a krvou v pľúcnych kapilárach
3. transport dýchacích plynov medzi pľúcami a tkanivom (zopakovať z témy - krv)
4. vnútorné dýchanie – tkanivové dýchanie výmena dýchacích plynov medzi krvou a tkanivami pomocou difúzie, v smere tlakového gradiendu plynov.
Centrum pre reguláciu dýchania je v predlženej mieche.